Materský blog

Autor: Zuzana Ričányová | 23.10.2011 o 13:29 | (upravené 23.10.2011 o 14:08) Karma článku: 4,68 | Prečítané:  552x

Pre všetky maminky a ich najbližších, aby ich lepšie pochopili a podporili. A aj pre tých, ktorých predstava ženy na materskej dovolenke je s vyloženými nohami doma s knihou alebo vykecávaním sa nad kávičkou, zatiaľ čo potomok blažene spí v zaparkovanom kočíku...

Takmer v každom časopise pre ženy a najmä matky alebo na najrôznejších blogoch pre matky nájdete slová o tom, aké je materstvo úžasné, nádherné, jedinečné… áno, je to pravda, to je bez debaty. No pravdou je aj fakt, že byť mamou je nesmierne náročné, vyčerpávajúce, že sa zo samostatnej, uvoľnenej, sviežej ženy stane naprogramovaná bytosť s presne danými dennými úlohami, ktoré sú síce drobné, takmer neviditeľné, no práve preto sú ťažkým bremenom, bytosť, ktorej záujem a myseľ sa točí v bludom kruhu vecí, mimo sveta dospelých, bytosť, ktorá už nevidí hranicu medzi svojím ja a materským ja. Ženy na materskej sú niekedy tak vyčerpané, že majú chuť niečím ťažký rozbiť okno, kričať nadávky, utekať strašne rýchlo a strašne ďaleko. Sú to bytosti, ktoré sa občas nevedia nadýchnuť, ktoré sa hanbia priznať aj sami pred sebou, že každý deň materstva neprežívajú ako nekonečný nádherný sen, že je to niekedy pekná otrava a najradšej by to zavesili na klinec. Boja sa to priznať, pretože sa zároveň boja vlastného zlyhania a odsúdenia okolia, v konečnom dôsledku aj svojho vlastného, že už neľúbia svoje deti.

Vášne, telesné, zmyslové, intelektuálne a všetky, aké vám ešte napadnú, už nehoria, len tlejú a vtieravo dobiedzajú. Nie je pre ne priestor, energia, chuť... Odfúkol ich víchor, v ktorom sa táto bytosť celý deň pohybuje. Chváta, snaží sa stihnúť čo najviac a pritom nestíha postrehnúť chvíle, ktoré práve plynú, v ktorých práve dýcha, žije. Chvíle, v ktorých by sa mohla smiať, zvoľniť, len tak si sadnúť na koberec či zvaliť sa na gauč s knihou vedľa svojej ratolesti. Dnes som videla veľmi inšpiratívny film, volá sa Materské galeje. Uma Thurman, ktorá hrá rolu matky strácajúcej sa v materstve, nám mamám premietne akoby náš vlastný život na obrazovke. Každú krivdu, všetok ten zhon a stres a “oprávnené” kňučanie po lepšom a ľahšom živote, všetky výčitky, ktoré z nás vôkol sršia, ako aj to, o čo sa tým pripravujeme. Jasne nám ukáže v bežnom živote ťažko postrehnuteľnú hranicu medzi maximálnym vyčerpaním a rezignáciou, rovnako aj materinský pud, ktorý okamžite zmobilizuje aj tie dváno stratené zvyšky energie, keď ide naozaj do tuhého. Film by mali povinne pozerať manželia a všetci, čo sa na uštvané mamy dívajú ako na neschopné ženy, lebo deň mamy sa nedá pochopiť, nedá predstaviť ani zažiť.

Čo však nie je pravda, oni ich predsa ľúbia, ľúbia nadovšetko, nikdy by ich za nič na svete nevymenili, a vôbec by nechceli vráť staré bezdetné časy, ani na sekundu. Sú len prosto unavené. To sa však nikde nedočítate. Útočia na nás fotografie šťastných mám s roztomilými deťmi, spovede celebrít o úžasných a bezstarostných chvíľ materstva. A potom sa doma normálna mama, ktorá nemá pestúnku, súkromné jasle ani upratovačku, dupľom nie vizážistku, pozrie do zrkadla, v mysli si prehrá celodenný závod s časom a deťmi a nik sa nemôže diviť, že sa jednoducho rozplače. Neupravená, obočie pinzetu nevidelo už pár dní a aj figúra má lepšie časy dávno za sebou... Kávu už nemôže ani cítiť, nakoľko ju uchlipáva medzi praním, varením, opravovaním pokazených autíčok, prišívaním odtrhnutých rúk, nôh a najrôznejších častí aktuálne najobľúbenejších plyšákov, zbieraním vecí, ktoré každý nechá tam, kde ich práve pustí z ruky na tie správne miesta, až nakoniec studený zvyšok už piatej šálky vyleje do výlevky. Chvíle, kedy si zaliezla s horúcou voňavou kávou a novinami či knihou do kresla a labužnícky si vychutnávala opojný okamih, sú dávno zabudnuté. Nie zabudnuté, ale stratené. Keby boli zabudnuté, možno by ju to tak netrápilo.

Ale tento film „nemamy“ k tomu aspoň trošku priblíži. Samozrejme, je tam ukázaný aj pohľad manžela, len v krátkosti, ale podstatne. Muži sa tiež mnohých vecí vzdávajú, riešia problémy a majú starosti. Nie ako mamy, ale ako bežní dospelí, take, aké sme kedysi mávali aj my. Nájsť rovnováhu medzi mužom a ženou na materskej je ťažké, vzájomné výčitky sa náročne obhajujú a vysvetľujú. Pohľad na svet ženy na materskej je oklieštený, ohraničený, zacyklený a diametrálne odlišný. Majú pocit, že mi neskutočne kleslo IQ, rozhľad a prehľad sa scvrkol na nulu. Pobavené či dokonca podráždené reakcie okolia (najmä manžela) na banálne a už tisíckrát položené otázky vedia ženy, ktoré si svoju intelektuálnu stratu bolestivo uvedomujú poriadne zraniť. Veď kedysi dokázali viesť debaty o čomkoľvek, pohotové reakcie boli na dennom poriadku. Na všetko mali svoj názor a vedeli si ho bez koktania a zaváhania obhájiť. Presne volili tie správne slová. Dnes tápajú v zúženej slovnej zásobe, ktorej okruh nepresahuje detský svet a svet domácnosti. Ženy na materskej pripisujú veciam, ktoré súvisia len s nimi možno navonok priveľký význam, či už ide o novú rúru na pečenie, knihu, alebo cvičenie jogy. Niečo, čo robia rady, čo patrí len im, čo im pripomína ich identitu, ktorá sa medzi špinavým riadom a ponožkami poľahky stratí. Znie to dramaticky a depresívne. Takto to nefunguje neustále, ale myslím si, že každá mamička na materskej sa z času načas podobnými myšlienkami trápi.

No pokiaľ si to všetko pripustíme, uvedomíme a vykašleme sa na povinnosti, ktoré počkajú (naozaj počkajú), nalejeme si pohár vínka, kávu, ktorú dopijeme ešte teplú a necháme drobcov hrať sa tak, ako oni chcú a s čím chcú, užijeme si materstvo, ratolesti aj vlastný život omnoho viac. Chvíle plynú nebezpečne rýchlo, a keď si budete neustále opakovať, dnes mám horší deň, ale zajtra už nebudem kričať, zajtra spomalím, zajtra budeme robiť to a to a pôjdeme tam a tam, zajtra, zajtra, zajtra… ten zajtrajšok, o ktorom snívate, ku ktorému sa zmorená večer, keď sa doplazíte do postele modlíte, nikdy nepríde. Treba to skúsiť dnes… Treba si neustále pripomínať, že síce byť mamou je náročné, ale aj jedinečné, každý deň môže byť iný, krásny, voňavý, veselý, pestrý… aký si zmyslíte, len si to sami sebe musíte dovoliť. Nediktujte si pravidlá, nezostavujte podrobné harmonogramy, nepíšte si zoznamy úloh, neplánujte si aktivity, ktorým by ste sa mali podľa rád fundovaných odborníkov, kamarátok z ihriska či svokry venovať. Ráno vstaňte, v pyžame si zakutraná v deke s drobcom vypite kávu a mlieko a uvidíte, čo deň prinesie… Užite si materskú, lebo onedlho príde škôlka a chvíle, ktoré spoločne trávite sa skrátia na večere a víkendy. O tie časom prídete tiež. Máte pocit, že je to ešte ďaleko? Prezrite si fotky, keď boli vaše deti ešte bábätká. Je to dávno? Nie, ale tak rýchlo to uletelo… Tak sa na materskej dobre bavte! Je len raz, len raz má vaše dieťa rok, dva, osemnásť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?